Freegaia 2 – Háčik

Freegaia – Mesto začína žiariť · Epizóda 1 · Časť 2 z 23

Na Bobovom notebooku je nad kamerou pásik lepiacej pásky. Je tam už odvtedy, čo ten notebook má.

Je pol jednej. Alice už išla spať, Bob sedí pri kuchynskom stole a zadáva adresu, ktorá bola v jej mobile. Prihlasovacia stránka. Nad vstupnými poľami sa každých pár sekúnd mení jeden riadok: Pomáhať. Darovať. Ďakovať. Potom: Založené na komunitnom prístupe. Decentralizované. Open source. Čaká, kým sa vráti, a klikne na to. Nič sa nedeje. Slová sú len slová.

„Ak je to open source, malo by sa to dať nájsť na GitHub-e,“ zamumlal si pre seba. Otvoril stránku a do vyhľadávania napísal „Gradido“. A naozaj: celý zdrojový kód je tam! Každý riadok. Program, ktorý kladie otázku, program, ktorý pripíše sto bodov, program, ktorý odošle e-mail.

Číta až do pol tretej. Hľadá to, čo hľadá vždy: miesto, kde sa niečo ozýva domov. Nenájde ho. Nájde ľudí, ktorí sa vo svojich komentároch hádajú, či pole Suma alebo Ďakujem sa má volať.

Ráno stojí v kuchyni a Alice sa na nič nepýta.

„Ešte neviem, či je to dobré,“ hovorí. „Ale nie je to žiadne tajomstvo. Všetko je verejne dostupné na GitHubu.“

„V sobotu príde Carla.“

„Viem.“

Carla príde v sobotu o tretej s koláčom z pekárne a ešte si ani nestihla vyzliecť bundu, keď už vie, ako bude prebiehať popoludnie. Taká je Carla. Má plán ešte skôr, než dokončí vetu. Gustav jej ukáže svoje Lego, Helena jej ukáže kresbu a Carla k obom povie niečo milé, a potom si sadne za stôl a povie: „No tak, ukáž mi to!“

Alice ukazuje. Nie otázku, nie tú stotinu. Ukazuje kartu.

Na mobile je mesto a na meste sú malé krúžky. Pod tým je napísané: „Našli sme dvadsaťosem ľudí.“ A v ich ulici stojí malý zlatý domček.

„To vidím len ja,“ hovorí Alice. „Ostatní ma vidia niekde v okolí, nikdy pri vchodových dverách. Dá sa to uviesť presne alebo približne. Ja som to uviedla približne.“

„Prečo práve nie?“, spýta sa Carla.

„Pretože Bob sedel vedľa neho.“

Bob nič nehovorí. Pozrie sa na tých dvadsaťosem krúžkov. „Tí sú ešte na začiatku,“ povie potom.

„My tiež,“ hovorí Carla. Mobil už drží v ruke. „Ako to funguje? Na mobilu nemôžem prijímať e-maily. Len doma na notebooku.“

„Niečo som našiel.“ Bob vezme Alicin mobil a otvorí hlavnú obrazovku. „Tu je napísané ‚Ukáž to svojim priateľom‘.“ Klikne na to a objaví sa QR kód. „Naskenuj ten QR kód. Tým sa môžeš už teraz zaregistrovať. Svoj e-mail potvrdíš dnes večer doma.“

„To funguje? To je úžasné!“ Carla je nadšená. „Ako sa to volá?“

„Gradido,“ zasmiala sa Alice.

Na Carlinom mobile je napísané: Alice ti ukáže Gradido. Kým Helena jej vysvetľuje, čo na jej kresbe je kôň a čo pes, Carla zadáva meno, e-mailovú adresu a heslo.

Pri prvom otvorení jej účet pripomenie potvrdzovací e-mail a Carla klikne na Neskôr. Potom sa vás opýta na používateľské meno, pod ktorým vás bude možné nájsť.

„Carla,“ napíše Carla.

„Carla už odišla,“ hovorí Bob, ktorý sa pozerá cez jej plece.

„Carla-Sonne.“

Meno je voľné. A potom je tam tá otázka, ktorú si Alice prečítala o polnoci.

Carla nemusí dlho premýšľať. Na jar robila nákupy pre pani Meierovú z tretieho poschodia, a to šesť týždňov, kým jej noha opäť fungovala. Na pouličnom festivale obsluhovala pokladňu. Susede dvakrát nastavila mobil. Tri vety, tri zlaté háčiky a pod nimi trojmiestne číslo.

„Sto,“ hovorí Carla. „Pre pani Meierovú.“

„Pre pani Meierovú si nič nechcel,“ hovorí Alice.

„Ja som tiež nič nedostala.“ Carla sa pozrie na číslo. „Zatiaľ.“

Potom niečo chce a Alice jej nemusí ukazovať, kde: Pod číslom je Poďakovať sa teraz niekomu, a ako príjemkyňa je už uvedená Alice da. Číslo: dvadsať. A do poľa, ktoré Správa píše:

Za ukážku.

Na Alicinom mobile sa rozsvietilo. Dvadsať Gradido od Carly-Sonne, len dve slová.

„Teraz máš osemdesiat,“ hovorí Bob Carle, „a ona má sto dvadsať. A nikto za nič nezaplatil.“

„To je ten háčik?“, spýta sa Carla.

„To je práve to, čomu ešte nerozumiem.“

Vezme Alicin mobil. Nad mapou je vyhľadávacie pole, do ktorého sa dá niečo napísať. Bob napíše Počítač. Carla lacht, weil dies das Letzte wäre, was sie suchen würde. Und Alice lacht herzhaft mit. Auf der Karte leuchtet zwischen den Kringeln ein Stern auf, grün, am Rand der Stadt. Bob tippt darauf.

Fred. Ponúka webové stránky. Hľadá niekoho, kto by mu nainštaloval Linux.

Bob si to prečíta dvakrát. Inštaláciu Linuxu zvládne aj so zatvorenými očami. Pod tým je napísané Pozdrav:, a v rečovej bubline už čaká veta, ktorú nikto nenapísal: Ahoj Fred, našla som ťa na mape Gradido. Bývame od seba asi 6 km. Nechceš mi tiež pozdraviť? Alice Vedľa je šípka. Keď číta posledné slovo, palec už má nad ňou. Pozdrav je vraj od Alice.

Bob sa oprel. „Teraz si ma dostal.“

Vytiahne svoj notebook s lepiacou páskou na kamere. Zaregistrovať sa. E-mail, heslo, meno: Bob je ešte voľné. Potom nasleduje otázka, čo dobrého urobil v posledných týždňoch. Bob si prečíta všetky vety až do konca. Potom stlačí tlačidlo úplne dole: Momentálne ma nič nenapadá.

„Minulý týždeň si mi opravil tlačiareň,“ hovorí Alice.

„To bolo pre teba.“

„A pani Meierová bola pre Carlu.“

Bob neodpovedá. Okno už má zatvorené. Na prvej stránke jeho účtu je v malom políčku otázka: Kto býva vo tvojom okolí? Stavia si svoj domov, približne, a Alice k tomu nič nehovorí. Potom vyhľadá Freda na mape, tentoraz zo svojho vlastného účtu. Veta v rečovej bubline je tam opäť, len na konci je teraz Bob je tam uvedené. Kto to je, je teda už v texte. Napíše k tomu dve vety: čo vie robiť a kedy má čas. Správu pošle komunita, nie Bob, e-mailom Fredovi; Fred nevidí Bobovu adresu a Bob nevidí Fredovu. Prečítal si to v noci a páčilo sa mu to.

Keď klikol na šípku, Carla, ktorá to celý čas sledovala, povedala: „V nedeľu idem k Emme.“

„Kto je Emma?“

„Moja suseda. Sedemdesiatpäť rokov. Pečie.“ Carla vstane a plán je už hotový. „Už nedokáže dobre chodiť a takmer nevychádza z domu.“

Takto to funguje v softvéri

To, čo Bob v sobotu nájde na Alicinom mobile, je uvedené aj na prvej stránke tvojho účtu: malé políčko „Ukáž to svojim priateľom“.

1. Ukáž ten kód. Otvori si svoj účet Gradido a klikni na „Ukáž to svojim priateľom“, potom na „Niekomu tu u mňa“. Na tvojom mobile sa zobrazí kód. Je platný desať minút a pre každého hosťa sa vygeneruje nový.
2. Tvoj hosť ho naskenuje pomocou fotoaparátu v mobile a prečíta: „[Tvoje meno] ti ukazuje Gradido“. Stačí kliknúť na „Vytvoriť účet“, zadať meno, e-mail, heslo a účet je hotový. Tvoj hosť neskôr potvrdí e-mail, ako to urobila Carla večer doma. Potom sa objaví otázka z 1. epizódy a pod tvojimi prvými sto Gradido je napísané „Teraz niekomu poďakuj“, pričom ty si príjemcom.
3. Zaznač si svoj domov na mape. Pole „Kto býva v tvojom okolí?“ na tvojej úvodnej stránke alebo ponuka „Matching“ ťa tam zavedie: „Zobraziť ma na mape“, presne alebo približne. Približné zobrazenie ťa ukáže v okruhu, nikdy priamo pred dverami. Odteraz sa navzájom nájdete na mape a keď tam niekoho kliknete, môžete ho pozdraviť: Veta je už v rečovej bubline, šípka ju odošle. Komunita ju doručí e-mailom, vaše adresy zostanú u vás.

Tvoj hosť nesedí vedľa teba? Funkcia „Niekomu inde“ ti k tvojej adrese Gradido pridá jednu vetu, ktorú môžeš vložiť do správy.

Je tvoj domov už na mape? Potom sa ťa pole opýta: „Kto sa k tebe hodí?“ a nasmeruje ťa k tvojmu prvému záznamu. O tom je 4. epizóda.

Pre všetkých, ktorí to chcú vedieť presne tak ako Bob: Celý zdrojový kód je verejne dostupný na GitHub, každý riadok.

👉 Tu sa dostaneš na svoj účet Gradido

Ďalšia epizóda vo štvrtok 29. októbra: „Freegaia 3 – Emma“. Carla zazvoní u svojej susedy a vedľa torty leží iPad.
Všetky epizódy na jednej stránke: Freegaia